História Pyrenejského Mastina
Pyrenejský Mastin
Dnes je tomu viac ako 30 rokov, čo tomuto krásnemu plemenu hrozilo vyhynutie.Tento stav bol spôsobený tým, že jeho pôvodná funkcia, strážneho psa a ochrancu stád, už nebola potrebná, odkedy vymyzli vlci zo Španielskych Pyrenejí. Veľa majiteľov týchto psov, stratilo záujem živiť tak veľkého psa, z dôvodov vyššie spomenutých. Keď, skupina zanietencov na záchranu plemena, začala hľadať vhodných psov do chovu, ktorých označili ako Pyrenejský mastin,podarilo sa im nájsť, niečo málo cez sto jedincov. Úspešné znovuzrodenie plemena, potrebuje dôslednú selekciu v chove, ale v prípade Pyrenejských mastinov, to nebolo celkom možné, zapríčinené spomínaními okolnosťami, kôli ktorým bol na pokraji vyhynutia. Španielsky chovatelia, mali o to ťažšiu úlohu, v udržaní a v skvalitnení plemena. Je veľmi obtiažne vystopovať pôvod plemena, kedže dnešný Pyrenejský mastini, sú výsledkom selektívneho chovu, chovateľov hľadajúcich pokračovanie v požadovanej charakteristike, ktorú je potrebné prenášať od rodičov na svojich potomkov. Pôvod Pyrenejského mastina je rovnaký, ako všetkých ostatných plemien, existujúcich v južných častiach Európy, od Turecka až po Iberský poloostrov. V časti známej dnes, ako Cataluna, boli mastini používaní, ako strážne psy na stráženie hradov,panských sídiel a dedín. Psy boli používané nomádskymi pastiermi oviec a dobytka. Existencia týchto psov bola, kôli jedinému účelu a tým bola ochrana rozsiahlych stád oviec. Psy sa adaptovali na prostredie a na ekonomické a kultúrne pomery krajín a miest. Genetická výbava prenášajúca, sa po stáročia z generácie na generáciu, vybavila Pyrenejských mastinov, povahou, ktorá umožňuje žiť v symbióze so stádom. Mimo tejto schopnosti, psy zdedili svoju veľkosť, fyzickú energiu a húževnatosť v bojoch so šelmami. Toto boli potrebné atribúty v prípadnom stretnutí s predátormi, ktorí napádali stáda.
V rámci veľkých pastierskych psov Európy je veľmi pravdepodobné, že základným genetickým materiálom na vznik plemien, ako Anatolský pastiersky pes, Kuvasz, Komondor, Podhalanský pastiersky pes, Slovenský čuvač, Šarplaninec, Maremmansko - Abruzský pastiersky pes, Pyrenejský horský pes, Pyrenejský mastin a Španielsky mastin, sú všetci potomkovia veľkých Azíjských psov, ktorí prišli do Európy z Ázie, v rannom stredoveku.
Pyrenejský mastin je veľmi staré plemeno. Jeho pôvod môžme nájsť v Španielsku na južných svahoch Španielskyćh Pyrenejí. Pyrenejský mastini žili Španielskych regiónoch, od Aragónu až po Navarru. Plemenu, ktoré bolo tiež známe, ako Navarrský mastin alebo Aragónsky mastin sa dostáva novému záujmu v nedávnom období. Napriek tomuto faktu je Pyrenejský mastin, stále málo známym a málopočentým plemenom. V stredoveku farmári vybrali psa s telom a povahou, akého potrebovali na výkon práce ochráncu stád. Takéto potreby spĺňal práve Pyrenejský mastin, ako silný, inteligentný, odvážny a zároveň pokojný a dobromyseľný k ostatným zvieratám a ľuďom. Tieto vlastnosti robia Pyrenejského mastina unikátnym plemenom pre jeho povahu a správanie.
História a rozvoj plemena:
Ešte pred našim letopočtom doniesli na územie dnešného Španielska, Fénickí kupci veľkých mastifov zo Sumeru a Asýrie. Tieto psy boli predané na území dnešného Španielska, kde boli použivané, ako pracovné psy na stráženie a ochranu mnohopočetných stád oviec. Bežne jeden pes strážil približne 200 oviec a 5-6 psov strážilo približne 1000 oviec. Počas ich práce pri ochrane stáda im asistovali ovčiarski psy, predchodcovia dnešného Katalánskeho ovčiaka. Pyrenejský mastin je molossiodným typom psa. V Pyrenejách sa vyskytoval ešte Pyrenejský horský pes, ktorý bol prevažne na Francúzkej strane hôr a ktorého chov sa uberal smerom k elegantému lahšiemu typu psa, naproti tomu na Španielskej strane Pyrenejí boli preferované tradičné typy pracovných psov rustikálnejšieho charakteru.
Ako v minulosti, tak aj dnes, bolo zvykom pre stádo kočovanie za hľadaním lepších pastvín. Tento systém bol známy ako "trashumancia" alebo ako "systém migrovania stád". V tomto systéme náš Pyrenejský mastin hral rozhodujúcu úlohu. Ovce sa pásli pozdĺž južných svahov Pyrenejí od júna až po prvý sneh, ktorý obvykle prichádzal na konci októbra alebo na začiatku novembra. To bol čas, kedy Pyrenejské mastiny, s ich chrapľavým brechotom a zúrivými čeľusťami ochraňovali stáda pred útokmi vlkov a medveďov, ktoré v tomto čase boli veľmi časté. Pár dospelých mastinov nosiaci "carlanci" , čo bol obojok zo železnými ostňami, sa používal na ochranu krku pred šelmami a pomáhal úspešne bojovať aj pred dvojnásobnou presilou. Mastini sa vedeli veľmi dobre pohybovať v horskom teréne, kde sa inštinktívne vedeli vyhnúť roklinám a nebezpečným miestam. Stádo oviec prechodom horami viedli len po miestach s pevným povrchom. Špecifickou výhodou týchto stážnych psov bola nielen ich veľkosť, ale hlavne inteligencia rozlíšiť priateľa od nepriateľa.
Pyrenejský mastin s "CARLANCOU" na krku (zdroj: www.cmpe.net)
V roku 1659 Mazarino, regent Francúzka vyjednal pripojenie rozsiahleho teritória severne, od vtedajšej hranice od Filipa IV, kráľa Španielska, cez Pyrenejskú zmluvu. Tento akt ovplynil tradičné nomádske kočovania psích plemien horského typu. Práve týmto politickým oddelením, sa začal rozvoj štyroch rôznych plemien, Pyrenejského Horského Psa a Pyrenejského Ovčiaka na Francúzkej strane a Španielskeho a Pyrenejského mastina v Španielsku. Pyrenejský mastin bol predmetom menšieho Európskeho vplyvu ake jeho bratranci na severe Pyrenejí. Počas medzinárodnej expanzie, v posledných päťdesiatich rokoch, sa ostatným plemenám darilo. Pyrenejský Horský Pes sa dočkal zaslúženej slávy a rozšírenia do mnohých krajín. Pyrenejský mastin žil neovplyvnený a úplne netušiaci o tomto rozvoji spomínaných plemien. Okolo roku 1950 vlci zmizli zo Španielskych Pyrenejí, čím sa stratil význam Pyrenejského mastina ako strážcu a ochráncu stád a plemeno zostalo bez práce. Veľa majiteľov týchto psov si dávalo otázky, načo držať a chovať, tak veľkého psa, keď už nemal žiadnu funkciu, čo zapríčinilo takmer vyhynutie tohoto plemena.
V polovici roku 1975 bol prejavený opätovný záujem o plemeno.Nadšenci začali obnovu plemena zbieraním fotografií, poznámok,počúvaním príhod starších a ich skúsenosťami s Pyrenejským mastinom. Chovatelia, ktorí začínali s obnovou chovu v tom čase, pamätali tradičných pastierov,majiteľov pastvín a pozemkov, starých veterinárov a malých farmárov s hydinou. Dodnes Španielsky chovatelia udržujú kontakty so spomínanými skupinami ľudí, ktorí pomáhajú k pokračovaniu chovu tohoto plemena.
Viac tu: https://www.keeperofthetourmalet.com/pyrenejska-historia/
